Švédska Riksbank znížila sadzbu o 25 bázických bodov

        Štokholm 20. augusta (TASR) – Švédska centrálna banka Riksbank na augustovom zasadnutí podľa očakávania znížila kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov. Naznačila ďalšie uvoľnenie menovej politiky, keďže inflácia klesla pod jej cieľ a vyhliadky na rast hospodárstva sú slabšie ako na začiatku roka. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
        Riksbank v utorok oznámila, že znížila svoju referenčnú úrokovú sadzbu na 3,5 % z 3,75 %. Bola to jej druhá redukcia od mája. Výkonná rada pritom uviedla, že v tomto roku by mohla zvážiť ešte dve až tri ďalšie redukcie úrokov. V predchádzajúcej prognóze spomínala maximálne dva ďalšie škrty.
        „Ak zostane inflačný výhľad rovnaký, v tomto roku sa môže úroková sadzba znížiť ešte dvakrát alebo trikrát, čo je o niečo viac, ako výkonná rada predpovedala v júni,“ uviedla Riksbank vo vyhlásení.
        Zatiaľ čo Guvernér Erik Thedeen a jeho zástupcovia signalizovali opatrný prístup, medzitým začali pribúdať výzvy na rýchlejšie uvoľnenie menovej politiky, keďže inflácia vo Švédsku sa od júna drží pod cieľom banky na úrovni 2 %. Domácnosti pritom stále zápasia s vysokými nákladmi na pôžičky.
        Riksbank na svojom zasadnutí v júni uviedla, že do konca roka očakáva redukciu referenčnej sadzby na 3 % alebo 3,25 %. V utorok však poznamenala, že bude možno vhodnejšie znížiť náklady na pôžičky rýchlejšie, ako predpovedala v júni. Odhaduje, že inflácia pravdepodobne zostane počas tohto a budúceho roka pod 2 %.
        Švédska ekonomika citlivejšie reaguje na zmeny v menovej politike ako jej európski susedia, keďže hypotekárne sadzby vo Švédsku sú často fixované relatívne krátky čas. Hoci očakávané zníženie úrokov viedlo k zlepšeniu nálady v severskej ekonomike, ekonomické údaje ukazujú, že zotavovanie ešte nenabralo na sile.
        Predbežné údaje o výkone ekonomiky v 2. štvrťroku dokonca naznačili výrazný pokles a štatistiky z trhu práce ukazujú, že nezamestnanosť rastie.
        Švédska koruna, ktorej slabosť bola hlavným problémom pre predstaviteľov banky, pretože môže podporovať rast cien dovážaného tovaru, stratila od júnového zasadnutia Riksbank voči euru 1,3 % zo svojej hodnoty. Vyhliadky na zníženie úrokových sadzieb v eurozóne aj v USA však môžu Thedeenovi a jeho kolegom poskytnúť určitý komfort.