Bratislava 19. augusta (TASR) – Počas uplynulých dvoch rokov sa zvýšili skúsenosti Slovákov s kryptoaktívami o tretinu, z necelých 9 % na viac ako 12 %. Väčšina Slovákov však stále skúsenosti s týmto typom aktív nemá, čo vytvára priestor pre rôzne podvody, upozornili v pondelok na stretnutí s novinármi predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS). Vyzývajú preto na opatrnosť.
Kryptoaktíva najčastejšie spotrebitelia kupujú, aby si ich vyskúšali. Robí tak necelá tretina respondentov s praktickými skúsenosťami v prieskume, ktorý pre NBS realizovala agentúra Focus v novembri 2023. Nadviazala tak podobný prieskum z roku 2021. Takmer tretina opýtaných má v nich uložených do 250 eur a u polovice tvoria kryptoaktíva do 5 % investičného portfólia. Výrazne však za dva roky vzrástol aj počet respondentov, u ktorých predstavujú od 11 do 50 % investičného portfólia. Tých je v súčasnosti štvrtina.
Najvyšší podiel opýtaných, necelá polovica, financuje nákup kryptoaktív prostredníctvom úspor alebo bežného mesačného príjmu. Približne 15 % však financuje svoje nákupy predajom iných investícií a viac ako 10 % dokonca prostredníctvom dlhu, čo je podľa centrálnej banky rizikové. NBS odporúča investovať do kryptoaktív maximálne toľko, koľko si investor môže dovoliť aj stratiť.
„Aj keď z celkového objemu transakcií s kryptoaktívami tvoria podvody len malú časť, majú veľmi negatívne následky pre konkrétne obete. Zároveň vrhajú negatívne svetlo na celý sektor, vrátane podnikateľov, ktorí robia biznis legitímne,“ upozornili predstavitelia NBS.
Niektoré typy podvodov sú špecifické práve pre kryptotrh, ako napríklad podvodné tokeny či podvody s kryptomatmi, priblížila centrálna banka. Iné typy podvodov sú rozšírené všeobecne v oblasti financií, teda aj mimo kryptoaktív. Patria sem tzv. romantické podvody, phishing, vishing, či využívanie „bielych koní“ na transakcie.
„Spotrebiteľ sa môže chrániť pred podvodmi, ak si bude dôsledne overovať všetky informácie o tom, kto mu investovanie ponúka, o kryptoaktíve, ktoré chce nakúpiť, nepodľahne sľubom o garantovaných výnosoch a svoje investičné rozhodnutie si v pokoji dobre premyslí,“ vysvetlila NBS.
Klientov na finančnom trhu preto dlhodobo upozorňuje, aby si v prípade záujmu o investovanie dôkladne zvážili, s ktorým subjektom vstúpia do zmluvného vzťahu, dôkladne zvážili všetky riziká, ktoré súvisia s danou investíciou, vrátane vlastných finančných možností, investičných preferencií a schopnosti zvládať prípadné straty. „V prípade, ak sa spotrebiteľ stane obeťou podvodu, mal by sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní,“ zdôraznila centrálna banka.
Okrem obozretnosti spotrebiteľov pri investovaní má riziká kryptoaktív zmierniť aj prichádzajúca európska regulácia, tzv. MiCA. Začne platiť od 30. decembra tohto roka a na Slovensku bude dohľad v tejto oblasti vykonávať práve NBS. Od roku 2025 sa tak bude dať na stránke centrálnej banky overiť, či je subjekt oprávnený poskytovať služby kryptoaktív na Slovensku. Budú na nich tiež kladené oveľa vyššie požiadavky ako doteraz. „Regulácia zvýši štandard poskytovateľov služieb kryptoaktív, naďalej však zostanú vysokorizikovou investíciou,“ doplnili predstavitelia NBS.
