Atény, 7. septembra (Peniaze24.sk) – Grécka ekonomika sa síce zotavuje a rastie vďaka oživeniu cestovného ruchu, no mnohé grécke domácnosti stále čelia vysokým životným nákladom. Vláda premiéra Kyriakosa Mitsotakisa plánuje v tomto roku poslať eurozóne skoršie splátky záchranných úverov, ktoré Grécko prijalo počas dlhovej krízy.
Napriek zlepšujúcim sa makroekonomickým ukazovateľom bežní Gréci túto pozitívnu zmenu nepociťujú. Kyriakos Giannichronis, barista z Atén, tvrdí, že na konci mesiaca mu zostáva len asi 150 eur, a to aj napriek tomu, že zarába o niečo viac ako minimálnu mzdu. „Vyzerá to, že sa veci zlepšujú, ale necítime to,“ povedal Giannichronis.
Životná úroveň v Grécku zostáva nízka, aj keď sa očakáva, že grécka ekonomika porastie o 2 %, čo je viac ako väčšina krajín EÚ. Podľa Nika Vettasa z think-tanku IOBE má Grécko stále nízky porovnávací základ po desaťročnej hospodárskej kríze a recesii spôsobenej pandémiou.
Zatiaľ čo ceny bývania a potravín stúpali v dôsledku inflácie, reálne príjmy mnohých domácností stagnujú. Mitsotakisova vláda pripisuje vysoké životné náklady rastu cien energií po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022. Grécko malo v roku 2023 druhú najnižšiu kúpnu silu v EÚ po Bulharsku.
Niektoré sektory, ako IT, zaznamenali nárast miezd, no odvetvia ako pohostinstvo stále trpia.
Kľúčové slová: grécka ekonomika, Kyriakos Mitsotakis, cestovný ruch, náklady na život, inflácia, rast miezd.
