Bratislava, 16. mája 2024 (TASR) – Slovensko by malo v najbližších dvoch rokoch zaznamenať rýchlejší ekonomický rast ako väčšina jeho najväčších západných obchodných partnerov. Výnimkou budú Maďarsko a Poľsko. Informoval o tom analytik Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Richard Kubas v reakcii na aktuálnu jarnú prognózu Európskej komisie (EK).
Zrýchlenie rastu HDP
Podľa prognózy EK by tempo rastu slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) malo v tomto roku zrýchliť na 2,2 % z vlaňajších 1,6 %.
„Oživeniu by malo napomôcť zotavenie spotreby, ale aj príspevok zahraničného obchodu. Expanzia bude kulminovať v budúcom roku na úrovni 2,9 %, podporená čerpaním fondov EÚ a najmä prostriedkov z plánu obnovy,“ priblížil analytik Kubas.
Porovnanie s partnermi
Očakáva sa, že v tomto aj budúcom roku bude rásť pomalšie ako Slovensko Nemecko (0,1 % a 1 %), Česká republika (1,2 % a 2,8 %) a aj eurozóna ako celok (0,8 % a 1,4 %). Naopak, rýchlejšie by mala rásť maďarská (2,4 % a 3,5 %) a poľská ekonomika (2,8 % a 3,4 %).
Inflácia a návrat k stabilite
EK predpokladá pokles inflácie na Slovensku z minuloročných 11 % na 3,1 % v tomto roku, s miernym nárastom na 3,6 % v roku 2025. Toto zrýchlenie má spôsobiť ukončenie dotácií cien energií pre domácnosti.
Analytik Kubas zdôraznil, že Komisia očakáva návrat ekonomiky eurozóny k stabilnej trajektórii. Najnovšia prognóza počíta na tento rok s rastom menového bloku o 0,8 % a infláciou na úrovni 2,5 %. V budúcom roku by mal rast zrýchliť k 1,4 % a inflácia ďalej klesnúť na úroveň 2,1 %, teda bližšie k inflačnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB).
Podpora ekonomiky a návrat k dlhodobým trendom
„Ekonomika by mala byť podporená znižovaním úrokových sadzieb a postupným uvoľnením úverových podmienok. Cestu k tomu otvára aj rýchlejší pokles inflácie. Prognóza teda naznačuje, že po rokoch ekonomickej nestability spôsobenej viacerými externými šokmi sa vývoj ekonomiky vracia k stabilnejšej trajektórii blízko dlhodobých trendov,“ zdôraznil Kubas. Pripomenul, že dynamika na úrovni 1,4 % korešponduje s priemerným tempom rastu eurozóny medzi rokmi 2010 a 2019.
